Krása Muránskej Planiny

Exkuzívne pre náš web vám prinášame článok a niektoré nepubliované fotografie z druhého tlačeného vydania Egreš magazínu na tému “voda”. A prečo Muránska Planina a voda? Keďže v našom magazíne sa snažíme na témy nadväzovať skryte, možno trošku vzdialene, no nie prvoplánovo, viac o dôvode sa dočítate v nasledujúcom texte.

Na Slovensku máme deväť národných parkov s najvyšším stupňom ochrany prírodného pásma. Medzi najmladšie spomedzi nich patrí Muránska planina založená v roku 1997 s rozlohou 203,18 km2. Leží v Banskobystrickom kraji na území Gemerského krasu a charakterizuje ju biodiverzita – rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov – a pohorie z vápencovej a dolomitovej planiny.

Zástavka Muránska Huta, rázcestie Predná Hora – tá je súčasťou malej starobylej obce Muránska Huta (prvá zmienka o Muránskej Hute sa datuje do roku 1691). Prednú Horu preslávil najmä liečebný ústav pre rôzne závislosti. Historická neobaroková budova, ktorú užíval bulharský cár Ferdinand Coburg, pochádza z roku 1911.

Slúžila mu ako zimné sídlo a lemovala ju botanická záhrada a jazierko s teplou vodou. V blízkosti Muránskej Huty sa nachádza najdlhšia (viac ako tri kilometre dlhá) jaskyňa národného parku Bobačka. Ferdinand Coburg opustil územie Prednej Hory v roku 1944. Po druhej svetovej vojne sa budova dostala do rúk zdravotníctva a slúžila ako tuberkulózne sanatórium. V roku 1973 sa zo sanatória stala liečebňa pomáhajúca pacientom so závislosťami, predovšetkým látkovými a od deväťdesiatych rokov aj nelátkovými.

Muránska planina ponúka množstvo zaujímavých turistických chodníkov a výhľadov. Nájdete v nej viac ako 250 jaskýň i priepastí, sedlá, tiesňavy, bralá, 32 vodopádov, z toho najväčší – Kamenárka – sa nachádza pri meste Tisovec, krasové skalné útvary, pozostatky hradov, ale i lúky s jedinečným rastlinstvom či polodivokými koňmi – muránskymi norikmi. Tie boli vyšlachtené z ťažného plemena hucul. Voľne pobehovať ich najpravdepodobnejšie zazriete na Veľkej lúke.

Vedú tam turistické značky i náučný chodník, ktorý vás zavedie napríklad i k hradu Muráň. Ten patrí medzi najvyššie položené (938 m n. m.) a rozlohou najväčšie hrady na Slovensku. Meno Muráň je staroslovienskeho pôvodu a vzniklo zo slova Muran/Moran, čo znamenalo močarisko alebo močaristé miesto. V jeho okolí boli vody krasových vyvieračiek rozlievajúce sa do údolí.

Predpokladá sa, že hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia rodinou Bebekovcov po vpáde tatárskych vojsk na územie Muráňa. Hrad niekoľkokrát postihli rozsiahle požiare a od 18. storočia pustol. Poslednými obyvateľmi a majiteľmi hradu sa stal rod Coburgovcov.

Muránsku planinu tvoria štyri základné geomorfologické celky: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Na Slovensku predstavuje tento národný park jedno z najzachovalejších a najcennejších území. Vďaka odľahlosti a zhoršenej dostupnosti sa tu zachoval prirodzený ekosystém a množstvo miestnej alebo vzácnej flóry a fauny.

Najvýznamnejšou rastlinou a zároveň symbolom Muránskej planiny je endemit lykovec muránsky, ktorý nerastie nikde inde na svete. Až 90 percent územia Muránskej planiny pokrývajú lesy. Je tu zastúpených viacero vegetačných stupňov od bukovo-dubového až po smrekový. Rastie tu napríklad i reliktná borovica lesná alebo jarabina mišpuľková, zemolez alpský či smrekovec opadavý.

Prechádzame sa neďaleko obce Muráň a vtom na lúke vidíme bežať líšku. V ten deň sme toto zviera videli ešte dvakrát. Okrem líšky sa na Muránskej planine udomácnil medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá, vydra riečna, hrabáč tatranský či vzácna myšovka vrchovská. Bohaté a rozmanité zastúpenie tu majú i dravé vtáky (orol skalný, výr skalný, sokol rároha, hlucháň hôrny) a taktiež bezstavovce. Doposiaľ tu bolo objavených až 1500 druhov hmyzu.

Z pohľadu krasu rozdeľujeme územie na Muránsku krasovú planinu a Tisovský kras. Mesto Tisovec má meno podľa stromu tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý sa tam kedysi hojne vyskytoval, a označuje sa za staré banské mesto – prvé zmienky o Tisovci siahajú až do 13. storočia. V 18. a 19. storočí bol Tisovec významným hospodárskym miestom – pracovala tu vysoká pec, železiarne, vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň, ktorá vyvážala bryndzu aj do USA.

Za pozornosť stojí i Hradová – atraktívny exponovaný skalný hrebeň nad Tisovcom. Turistický chodník k Hradovej bol sprístupnený ako jeden z posledných na Muránskej planine. Výhľad sa však považuje za jeden z najkrajších. Ak sa rozhodnete navštíviť Hradovú a trúfnete si na jej Ostrý hrebeň, treba mať na pamäti, že ide o nebezpečnejší úsek.

Medzi atraktívne miesta na Muránskej planine patrí napríklad aj horské sedlo Zbojská. Je súčasťou Veporských vrchov, medzi Bánovom a Fabovou hoľou, ktorá je najvyšším hrebeňom Muránskej planiny (1 438 m n. m.). Roklina Čertová dolina zase pripomína turistiku v Slovenskom raji a osem kilometrov dlhá Hrdzavá dolina ponúka prechádzku prírodným klenotom Slovenska.

Objavíte tu skalnú vežu Tureň, menšie vodopády, ale i spomínaný relikt lykovec muránsky. Náučný chodník Stožky v prírodnej rezervácii Veľká a Malá Stožka Stolických vrchov vás zavedie do jedinej útulne v parku Nižná Kľaková.

Príroda na Muránskej planine si vás okamžite podmaní, doslova sa do nej zamilujete a budete ju túžiť navštíviť znova a znova. Je to kraj tichý, odložený, no o to krajší.